Obec Lipníky patrí k najmladším obciam na Slovensku. Vznikla spojením osád: Lipníky, Taľka a Pohrabina do jedného sídelného celku s vlastnou obecnou správou. Každá z nich má svoju históriu. Lipníky pôvodne existovali ako osada Šarišskej Poruby. K obci Nemcovce boli pričlenené až v roku 1971 Osada Taľka bola súčasťou Nemcoviec už i v dávnejšej minulosti. Podhrabina začala vznikať až po 1. svetovej vojne. 28.8.1990 bola uznesením rady ONV v Prešove obec Lipníky schválená za samostatnú s časťami Taľka a Podhrabina.
V súčasnosti obec má svoj erb, spoločný kataster, Obecný úrad i obecné zastupiteľstvo.
Prvým starostom obce Lipníky sa stal Juraj Smolko. Funkciu vykonával po štyri volebné obdobia. Vo voľbách v roku 2006 za starostu obce Lipníky bol zvolený Jozef Plančár.
Obec Lipníky sa nachádza na juhozápadnom okraji Beskydského predhoria. Leží v malebnom údolí potoka ústiaceho do Ladzinky, v nadmorskej výške 300 m. Zo severovýchodnej strany ju obkolesujú nízke kopce - výbežky Hanušovskej Pahorkatiny: Mravčie (365,2 m.n.m.), Zadný Petič (342,9) a Dubník (357,5).
Z južnej strany sa v pozadí obce vypínajú hrebene Slanských vrchov. Takmer po okraj dediny siaha chrbát jedného z nich - chrbát Kráľovčíka. Od mesta Prešov je obec vzdialená 15 km a je na neho napojená železničnou traťou i štátnou cstou č. 18. Prirodzenou hranicou, ktorá delí obec od okresu Vranov nad Topľou je sedlo Petič. Pod jeho povrchom vedie 500 metrov dlhý železničný tunel. Za Petičom v smere na východ vedľa hlavnej cesty vo vzdialenosti dvoch kilometrov sa nachádza osada Podlipníky. Tá patrí do okresu Vranov nad Topľou.
Obec má asymetrický tvar. Časť domov sa rozprestiera vedľa hlavnej cesty vedúcej z Prešova. Charakter radovej zástavby má ulica na Lanoch(Vagašská), zbudovaná v druhej polovici 20. storočia.
Najstaršia časť obce - Taľka sa nachádza za železničnou traťou. Leží na južnom svahu pahorku Mravčie. Ďalšia časť - Podhrabina je od centra obce vzdialená cca 2 km a rozprestiera sa po ľavej strane cesty č. 73 - Lipníky - Giraltovce. Excentricky od obce stoja aj domy starej osady Miroľa. Najstaršie domy sú: V časti Lipníky dom č. 43, ktorého súčasťou je "Vojtaškova" voziareň. Ten je evidovaný už aj v sčítacom hárku z roku 1869.
V časti Taľka najstaršou budovou je veľký podpivničený "sypanec"(sýpka na obilie), stojaci na malej vyvýšenine nad osadou, postavený v roku 1835. Stojí tam ešte aj väčšia časť želiarskeho domu evidovaného taktiež v roku 1869.
Prirodzeným stredom obce je priestor medzi budovou nákupného strediska a križovatkou hlavnej cesty s pôvodnou cestou, spájajúcou bývalé osady Lipníky a Taľku s Miroľou. Okrem nákupného strediska a motorestu Petič v strede obce sa nachádza poschodová budova Obecného úradu. Vynovená autobusová zastávka tiež je situovaná do stredu obce. Zo starej cesty, ktorej pokračovaním je Vagašská ulica, ide vedľajšia cesta k futbalovému ihrisku, ďalej ku kameňolomu Borovník s odbočkou ku Zlatej studni a pod Širokú Stráň. Ku kostolu a cintorínu zo stredu obce sa chodí po novom moste, postavenom v roku 2005.
Od roku 1992 obec má aj vlastný kataster. Jeho rozloha je 384 ha. Vznikol vyčlenením z katastra obcí: Nemcovce, Šarišská Poruba a Chmeľov. Prevažnú časť v ňom zaberajú lúky, súkromné a urbárske lesy a len menšiu časť orná pôda. Lúky i ornú pôdu obhospodaruje PD Kapušany. Vlastníkmi pozemkov sú miestni občania, v dôsledku dedenia aj tí, ktorí majú trvalé bydlisko v iných obciach.
V obci Lipníky v súčasnosti je 112 rodinných domov. Celá obec je elektrifikovaná a od roku 1973 funguje v nej aj verejné osvetlenie. Prevažná časť domov je napojená na verejný zdroj pitnej vody.
V roku 1996 bol do obce zavedený plyn. Na jeho prívod v súčasnosti je napojených 93 domácností.
K charakteristickým budovám v obci patrí:
V obci Lipníky je aj železničná stanica, v grafikone vedená pod názvom Nemcovce.
Pri poslednom sčítaní domov a ľudí v roku 2001 Lipníky mali 449 obyvateľov. Z toho počtu bolo 217 mužov a 232 žien. Počet obyvateľov k 1.1.2008 sa zvýšilo o 23 osôb a stúpol na 472.
V obci sú v prevádzke 3 firmy
Obec Lipníky vzhľadom na svoju polohu a prírodné krásy má všetky predpoklady ďalšieho napredovania. Rysujú sa možnosti rozšírenia podnikateľských aktivít, najmä v oblasti služieb a turizmu. Perspektívu má pešia turistika, cykloturistika, v zime preteky na lyžiach. K doterajším trasám, z ktorých jedna vedie na Pusté pole a odtiaľ k Hanušovskému sedlu pribudol nový chodník. Má náučno-vzdelávací charakter a jeho trasa vedie od Zárezu Stravného potoka v Pavlovciach k chate na Dzíloch, k Ďurechovej bani, na pusté pole a späť k minerálnemu prameňu v Tajchu.
autor textu: PhDr. Ján Varga
