Taĺka a Lipníky v najstarších písomnostiach. Historicky staršou ako Lipníky je osada Taľka. Vznikla v dvadsiatych rokoch 14. storočia. Prvá písomná zmienka o Taľke je z roku 1318. "Vtedy zemania z Chmeľovca predali Tomášovi, synovi Bartolomeja a jeho príbuzným časť majetku po maďarsky nazývaného Naghtelek, ktorý dovtedy patril do chotára Chmeľovca. Tomáš sa na majetku usadil a jeho synovia používali v prídomku názov získaného majetku."(Uličný, F:Dejiny osídlenia horného Šariša)
Pomenovanie Taľka vzniklo teda z maďarského telek - pozemok a pôvodne označovalo časť chotára. Len neskôr sa používalo na pomenovanie osady. Taľka - ako uvádza spomínaný historik - bola v 14. - 15. storočí zemianskou osadou. V prvej polovici 16. storočia sídlisko zaniklo.
Názov osady Lipníky vznikol rovnakým spôsobom ako pomenovanie Taľka. To znamená, že pôvodne bola ním označovaná časť chotára. V literatúre i v starých listinách sa vyskytuje v podobe Lipnik. Lipníky pôvodne boli osadou Šarišskej Poruby a Šarišská Poruba bola majetkovou súčasťou panstva z Kapušian.
Prvá zmienka o Šarišskej Porube je z roku 1410 a tá sa vzťahuje aj na Lipníky. Z toho vyplýva, že v osade už i vtedy stáli prvé domy.(Uličný, F., Tamtiež)
V roku 1848 bolo v Uhorsku zrušené poddanstvo. Zatiaľ čo v Šarišskej Porube a v Nemcovciach žili viaceré sedliacke rodiny, zbavené poddanských povinností, v osadách Lipníky a Taľka v tom čase bývali prevažne želiari. Tí pracovali na majetkoch rodiny Lászlóa Ghillányiho. Podľa záznamov v sčítacom hárku z roku 1869 v osade Lipníky bolo 6 domov. Bývalo v nich 59 ľudí. Nájomníkom v dome č. 52 a správcom Ghillányiho majetku bol Majer Andras (nar. v r. 1817). Žil tam s manželkou a dvomi deťmi. V dome bývali aj podnájomníci (sluhovia, pastieri, kočiši a bíreši). Pochádzali z okolitých obcí.
Okrem bývania dostávali aj naturálnu odmenu - komenciju, preto sa nazývali komencijaši. Na majetku v tom čase chovali 4 kone, 4 voly, 10 kráv, 7 teliat a 300 oviec. Správcom Ghillányiho lesov bol M. Petrovics.
Nájomníkom v dome č. 55 bol Lichtig Ádolf, izraelita. Žil s manželkou, synom a dcérou. Mali 2 slúžky. Ádolf Lichtig vlastnil časť pozemkov a bol aj krčmárom. V osade Lipníky v tom čase stála aj kováčska dieľňa. Pracovali v nej dvaja kováči - Andrej Gajdoš, pochádzal z Lady, a Tomáš Vaľko, pochádzal z Giraltoviec. Na začiatku 20. storočia kováčske práce v tamojšej vyhni vykonával Matej Nemčík. 12. november 1909 tu v malej osade Lipníky v rodine Mateja Nemčíka sa narodil syn Július. Ten Július, ktorý po vyučení za stolára a neskorších akademických štúdiách v Prahe stal sa popredným slovenským maliarom, pozdejšie aj národným umelcom, a ktorý zobrazil premeny slovenskej povojnovej krajiny tak ako žiaden iný. Matka Júliusa Nemčíka bola Ľudmila, rodená Demčáková. V jednom z ďalších lipnických domov (č. 57) bývali Vaško Onofrej. Na Ghillányiho panstve robil funkciu strážcu majetku. Pochádzal z Kokyne (dnešný Trnkov). Jeho syn v neskorších rokoch bol na Ghillányiho panstve hajníkom.
V osade Taľka bol v uvedenom roku evidovaný jediný dom. Bolo v ňom 14 miestností (7 izieb, 3 predizby - kuchyne, 1 komora, 2 pivnice a 2 pajty - podkrovné miestnosti). Žilo v nich 51 ľudí. Nájomníkom domu - správcom majetku bol Samuel Baláž a jeho pomocníkom syn Ján. Ostatní obyvatelia domu, podľa záznamov v sčítacom hárku, bývali tam ako podnájomníci. Boli to tiež komencijaši - sluhovia, služnice, dvaja juhási, traja bíreši, štyria pomocníci. Podľa náboženskej príslušnosti tam vtedy žilo 25 rimokatolíkov, 17 evanjelikov a 9 gréckokatolíkov.
V roku 1895 správcom na Ghillanyiho majetku v osade Taľka bol istý pán Karl Korach. Spravoval ho do rozpadu Rakúsko - uhorskej monarchie, čiže do vzniku ČSR.
V roku 1910 osada "Talyko" mala 71 obyvateľov. Vtedy začali tam stavať vlastné domy, už aj bývali želiari. Medzi prvými boli rodiny: Kokindova, Mihalčíkova, Krochtova, Smolková, Kaščákova, Bačova, Kuskova, a ďalšie.
K výraznejším zmenám v rozvoji osád Lipníka a Taľka došlo po vzniku ČSR. V apríl 1919 v Prahe vyšiel zákon o zábere veľkostatkárskej pôdy. Podľa neho mali byť rozparcelované majetky s výmerou nad 150 ha ornej a 250 ha všetkej statkárskej pôdy. Táto mala byť prevedená do Pozemkového fondu českosloveského štátu a štát mal právo ju prideľovať novým vlatníkom.
I keď proces parcelácie veľkostatkov bol zdĺhavý, nakoniec došlo k deleniu pozemkov aj na panstve Chilániho.
V 20. a 30. rokoch 20. storočia sa v osadách Taľka a Lipníky postupne začali usadzovať noví "gazdovia", zámožnejší roľníci.
V roku 1922 sa na Lipníky prisťahovali bratia Marušinovi z Lipovej, 2 bratia Koločíkovi z Nemcoviec a v roku 1937 rodina Vojtaškových z Podhradíka. Prisťahoval sa tu aj Ján Michňák a ďalší. Pozemky si kúpili buď priamo od zemepána alebo od židov.
Ghillányiho majetok v osade Taľka ako tzv. zostatkový na začiatku 20 tych rokov dostal od československého štátu Inocent Richter (1887 - 1947). Pochádzal z Ostravy a na Taľke hospodáril do roku 1944. Ten časť pozemkov v roku 1930 predal Jánovi Hlavturovi. Hlavtur v osade Taľka býval aj s rodinou a hospodáril tam do roku 1943, kedy vo veku 66 rokov zomrel. Pochovaný je na parcele, ktorú už skôr daroval občanom Taľky a osady Lipníky na účely cintorína. Na jeho náhrobku čítame epitaf:"Všetko je márnosť a trápenie. Krása zvädne, bohatstvo sa rozplynie, len bázeň božia zostane."
V osade Lipníky v 20. - 30. rokoch vznikajú ich prvé súkromné prevádzky - spracovateľské podniky. Hanušovský rodák Juraj Lukáč, ktorý bol 3 krát v Amerike, v roku 1926 postavil tam mlyn aj s bytom pre svoju rodinu. Mlyn bol v prevádzke do znárodnenia v r. 1947. Jozef Ďurech v r. 1938 sa stal novým správcom polesia a dal do prevádzky motorovú pílu. V lesoch sa zintenzívnila ťažba i spôsob zvážania dreva. V r. 1922 bola tam postavená lesná úzkokoľajová železnica. Viedla zo skládky na Dziloch po pílu v Kapušanoch. V prevádzke bola do r. 1927. (Archív OU - Obecná kronika)
Ku kováčskej vyhni pribudla aj kolárska dieľňa. Kolesá aj bežné pracovné náradie vyrábal v nej Ján Michňák. V osade Taľka v 30tych rokoch začal stolárčiť Štefan Havlík.
Druhou etapou intenzívnejšieho rozvoja osady Lipníky aj osady Taľka je obdobie vojnového slovenského štátu(1939 - 1944). Keď sa v septembri 1939 začalo s výstavbou železničnej trate Kapušany - Strážske, naskytli sa nové pracovné príležitosti aj pre miestnych obyvateľov. Niektoré pracovali na trati už počas jej výstavby, viacerí aj v čase povojnovej obnovy. (Trať bola ukončená v septembri 1943, jej rekonštrukcia v r. 1947)
Najintenzívnejšie tempo v rozvoji osád Lipníka a Taľka nastalo v povojnovom období, čo možno dokumentovať počtom postavených domov a verejných budov. V rokoch 1946 - 1990 bolo to 88 rodinných domov, v rokoch 1991 - 2001 11 a zrekonštruovaných bolo 6. Za roky 1946 - 2001 spolu 109 domov. (archív OU). Okrem Štátnych lesov v týcgh rokoch mali v osade Lipníky prevádzky aj štátne cesty Prešov: v Borovníku bol drvič kameňa a v osade výhrevňa živíc. Poľnohospodárska pôda v rokoch kolektivizácie bola roľníkom odňatá a daná do správy ŠM v Prešove, hospodársky dom Chmeľov.
autor textu: PhDr. Ján Varga
